logo KARDIOCENTRUM NITRA s.r.o. | kardiocentrumnitra@kardiocentrumnitra.sk
Recepcia: 037 / 6933211
                   
Skip Navigation Links
    ÚVOD
    KARDIOCENTRUMExpand     KARDIOCENTRUM
    PRE PACIENTOVExpand     PRE PACIENTOV
    PRE ODBORNÍKOV
    AKTUALITY
    FOTOGALÉRIA
    3D PREHLIADKYExpand     3D PREHLIADKY
    PERSONÁL
    KDE NÁS NÁJDETE
    KONTAKTY
Titulná stránka  Pre pacientov
Edukačné texty

Edukácia pacienta s ischemickou chorobou srdca. Čo je edukácia?
V ošetrovatelstve pod nou rozumieme informovanie, vzdelávanie a výchovu pacienta. Ked pacient pozná podstatu, príciny, priebeh zmien a dôsledky svojho zdravotného stavu, tak sa potom dokáže zamerat aj na faktory, ktoré vie ovplyvnit. Zmenia sa jeho návyky, správanie a prístup, nové poznatky mu tak pomáhajú pri liecbe, aj pri znovu zaradení sa do života.
V tomto procese je edukátor clen ošetrovatelského tímu a edukantom je pacient. Edukacný proces je vytvorený zámerne na to, aby sa niekto nieco naucil. Je to dynamický, vzájomný vztah medzi vyucujúcim a uciacim sa.
Našou úlohou je pomáhat pacientom nadobúdat, udržiavat a prinavracat zdravie, preto je pre úspešnú edukáciu pacienta dôležité postupovat dôsledne a k tomu Vám bude pomáhat táto informacná brožúra. Predpokladom efektívnej spolupráce s pacientom je dobrá úroven jeho vedomostí o svojom zdraví a možnostiach ako ho zlepšit.
Čo je ischemická choroba srdca? (ICHS)
Ide o ochorenie, ktoré postihuje koronárne tepny. Tie sa zužujú alebo sa úplne uzatvoria, co vyvolá neokyslicenie srdcového svalu. Ten v dôsledku hypoxie nedokáže pracovat a dochádza k zástave obehu až smrti. Najcastejšie sa koronárne tepny uzatvárajú v dôsledku aterosklerózy, ktorú charakterizuje ukladanie tukových látok (cholesterolu) a iných odpadových látok vo vnútri ciev.
Rizikové faktory podporujúce vznik a progresiu ICHS:
Rizikové faktory v tomto prípade delíme na neovplyvnitelné a ovplyvnitelné:

K neovplyvnitelným rizikovým faktorom patrí vek (po 45. roku sa riziko zvyšuje), pohlavie (viac sú postihnutí muži, u žien sa riziko zvyšuje po menopauze), genetická predispozícia (anamnéza familiárného výskytu). Tieto rizikové faktory nevieme ovplyvnit.
Ovplyvnitelné rizikové faktory sú fajcenie, hypertenzia, hyperlipidémia (zvýšený obsah tukov), telesná inaktivita, cukrovka, obezita, stres. Tieto rizikové faktory sú predmetom nášho záujmu, pretože ich vieme minimalizovat alebo odstránit, prípadne koordinovat ich priebeh.
Formy ischemickej choroby srdca
Rozlišujeme ich ako akútne a chronické:
Najcastejšou akútnou formou ICHS je INFARKT MYOKARDU. Vzniká náhle ako silná bolest na hrudi, ktorá pretrváva aj po prerušení námahy a málo alebo vôbec nereaguje na liecbu (nitroglycerín).
Najfrekventovanejšou formou (chronickou formou ICHS) je námahová ANGÍNA PECTORIS, ktorá vzniká zvycajne po námahe (fyzickej – beh, alebo psychickej – stres) ako bolest na hrudi, ktorá po odstránení námahy ustúpi.
Prejavy ischemickej choroby srdca
Charakteristická je silná bolest, tlak, zvieranie na hrudi s vyžarovaním do LHK, lopatky, krku, pocit na vracanie, vracanie, studený pot, pocit nedostatku vzduchu, závraty. Pokial bolest trvá viac než 5 minút a neustúpi ani po podaní nitrátov pod jazyk, alebo sa stratí a opät zjaví, môže íst o INFARKT MYOKARDU – preto volajte lekára.

Ako sa zistí ICHS: ak máte bolesti na hrudi, navštívte lekára, ktorý sa bude pýtat na podrobnosti o bolesti, rizikové faktory a môže vás poslat na niektoré z nasledujúcich vyšetrení:

EKG – elektrokardiogram: je to záznam srdcového rytmu, nevyžaduje žiadnu prípravu. Na hrudník a koncatiny pacienta sa priložia zvody (balóniky s elektródami) a výsledný záznam posúdi lekár.

Holter monitoring – je sledovanie srdcového rytmu 24 hodín (môže sa monitorovat aj krvný tlak); na hrudník pacientovi pripevnia zvody a malú škatulku, ktoré po 24 hodinách odstránia. Pocas monitoringu pacient vykonáva všetky zvycajné cinnosti.

Ergometria – ide o snímanie srdcového rytmu pri súcasnej zátaži, najcastejšie bicyklovanie. Toto vyšetrenie nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu.

ECHO – ultrazvuk srdca. Ide o neinvazívne vyšetrenie srdca pomocou ultrazvuku, lekár prechádza pacientovi po hrudníku sondou, sleduje funkciu srdca a meria jeho parametre.

Koronarografia – ide o invazívne vyšetrenie srdcových ciev. Cez cievu (najcastejšie v slabine) sa zavedie katéter (tenká hadicka), ktorým sa vstrekne kontrastná látka do ciev srdca a tie sa zobrazia na RTG snímke. Podla toho, ako sa cievy plnia, vie lekár posúdit ich priechodnost, miesta a mieru zúženia.
INFARKT MYOKARDU (IM)
Infarkt myokardu je velmi závažné ochorenie, ktoré je spôsobené hlavne náhlym prerušením dodávky kyslíka do srdcového svalu s následným odumretím casti svalových vlákien (srdcové bunky sa neobnovujú). Ide o jednu z foriem ischemickej choroby srdca.

Infarkt myokardu je 5x castejší u mužov ako u žien. Napriek významným pokrokom v liecbe infarktu srdca je úmrtnost na infarkt myokardu velmi vysoká, pricom až polovica úmrtí nastáva v prvej hodine po infarkte. Je dokázané, že riziko výskytu infarktov je väcšie v prvých hodinách po prebudení sa zo spánku a v zimných mesiacoch.

K nedokrvenosti srdcového svalu (myokardu) dochádza u väcšiny postihnutých v súvislosti s ATEROSKLEROTICKÝM POSTIHNUTÍM TEPIEN zásobujúcich srdce krvou = koronárne tepny. Pri ateroskleróze - kôrnatení ciev dochádza k postupnému usadzovaniu a ukladaniu tuku a dalších látok do cievnej steny, kde vznikajú aterosklerotické pláty, ktoré zužujú vnútorný prierez ciev, co pri cievach srdca vyvoláva ANGÍNU PECTORIS (bolesti za hrudnou kostou, ktoré sa prejavia pri námahe). Pokial dôjde k prasknutiu aterosklerotického plátu, na jeho povrchu sa zacnú zhlukovat krvné došticky, ktoré úplne uzavrú koronárnu tepnu. Oblast, ktorá bola touto tepnou zásobovaná krvou je bez kyslíka a ostatných dôležitých živín. Pokial nedôjde k velmi rýchlemu obnoveniu prietoku krvi, vzniká akútny infarkt myokardu. Podobne dôjde k upchatiu tepny pri postupnom narastaní aterosklerotického plátu. Podla toho, aká velká cast steny srdca je postihnutá uzáverom tepny, ide o transmurálny Q-infarkt, vtedy je postihnutá celá hrúbka steny, alebo ide o netransmurálny non-Q-infarkt, vtedy je postihnutá len vnútorná vrstva srdca.

Akútny infarkt myokardu sa prejavuje krutou zvieravou alebo pálivou bolestou za hrudnou kostou (stenokardia), ktorá sa môže prejavovat aj vyžarovaním do lavej ruky, krku, celuste, chrbta aj do brucha (nutkanie na zvracanie). Bolest je nezávislá na polohe tela a na spôsobe dýchania, je však podobná ako bolest pri Angíne pectoris, líši sa len svojou intenzitou a dlžkou trvania. Bolest trvá niekolko minút až hodín, užitie nitrátov nepomáha. Potenie, búšenie srdca, nepokoj, strach a úzkost sú tiež sprievodné javy. Pri rozsiahlom infarkte myokardu dochádza k zlyhaniu precerpávacej schopnosti srdca a objavuje sa náhla dušnost, pri starších postihnutých aj zmätenost (pri postihnutí viac ako 20% svaloviny srdca). V niektorých prípadoch môže infarkt myokardu prebiehat úplne bez sprievodných príznakov – ide o nemý infarkt myokardu. Infarkt môže byt prícinou náhlej smrti, kedy dochádza k pretrhnutiu steny srdca alebo srdcovej prepážky, ale aj ako dôsledok poruchy rytmu srdca (arytmie) alebo rozsiahleho postihnutia svaloviny srdca (viac ako 40%).

Pri podozrení na akútny IM je nutné ihned volat zdravotnú pomoc: císlo telefónu 155 alebo 112. Pocas cakania na príchod rýchlej zdravotnej pomoci je dobré si zachovat pokojnú mysel a nepanikárit. Pokial to je možné, dajte užit pacientovi tabletku Anopyrínu (100 mg) a streknite pod jazyk nitroglycerín v spreji (tabletku pod jazyk) a toto zopakujte po 5 minútach.

Akútny infarkt myokardu je akútny stav, ktorý vyžaduje rozhodný prístup a rýchlu liecbu. Rýchla záchranná služba dovezie postihnutého priamo na koronárnu jednotku alebo v prípade neistej diagnózy na prijímaciu internú ambulanciu, kde je pacientovi natocené EKG, ktoré lekár skontroluje a vyhodnotí. Na EKG už môžu byt jasné známky infarktu, ale ak je EKG natocené velmi skoro, nemusí vyjadrovat akútny stav a dokonca môže byt úplne normálne. Pocas vyšetrenia sa lekár bude pýtat postihnutého, kedy bolest vznikla, kde je najintenzívnejšia, kam vyžaruje. Pýtat sa bude aj na okolnosti vzniku problémov: ako dlho trvajú, ci užité lieky mali nejaký úcinok, ci pacient pocituje dušnost a podobne. Dôležité pre lekára je, aby ho postihnutý informoval o svojich ochoreniach, hlavne srdca, ciev a krvného obehu, bude potrebovat vediet aké lieky pacient užíva, ci je fajciarom a ci sa v rodine vyskytli ochorenia srdca a ciev. Lekár zmeria tlak krvi, popocúva srdce, dýchanie, šelesty nad velkými cievami, prehmatá brucho a bude zistovat, ci postihnutý nemá opuchnuté nohy. Ak sa potvrdí infarkt, okamžite je zahájené monitorovanie cinnosti srdca a pacientovi je podávaný kyslík. Dôležité bude vyšetrenie krvi, kde v prípade infarktu budú zistené parametre poukazujúce na poškodenie srdcového svalu - kardiošpecifické enzýmy. V krvi sa zistujú aj faktory spôsobujúce aterosklerózu – ide o hladinu cukru, hladinu cholesterolu a dalších tukov. Z týchto výsledkov sa dá predbežne urcit rozsah a cas infarktu. Po vyšetrení a stanovení diagnózy je pacient prevezený na koronárnu jednotku alebo priamo na kateterizacnú sálu na vykonanie koronarografie. Tá sa vykonáva v prípadoch, že zdravotné problémy postihnutého trvajú menej ako 12 hodín, pretože metóda je dostupná do 1 hodiny. Ide o vyšetrenie, pri ktorom sa tepnou v slabine (v miestnom znecitlivení) zavedie katéter až do srdcových tepien a po podaní kontrastnej látky vidí lekár, kde a v akom rozsahu sa uzáver alebo zúženie tepny nachádza. Ak sú zmeny závažného charakteru, tak v mieste zúženia lekár nafúkne mikrobalónik na konci katétra a cievu roztiahne (angioplastika, ludovo balónkovanie). Následne sa toto miesto vystuží kovovou výstuhou - stentom. V niektorých prípadoch nie je možné tepny spriechodnit pri koronarografii, v takomto prípade je nutné vykonat kardiochirurgický zákrok - bypass. Po koronarografii je pacient hospitalizovaný na koronárnej jednotke, kde je cinnost jeho srdca monitorovaná a jeho zdravotný stav kontrolovaný. Pocas prvých dní je srdce pacienta ešte vyšetrené pomocou ultrazvuku – ECHO (echokardiografia), kde sa posudzuje výkon srdca, rozsah poškodenej oblasti, funkcie srdcových chlopní atd. Samotná liecba bola zahájená už pocas koronarografie. V prípade, že nebola liecba dostupná do 1 hodiny, vykonáva sa trombolýza, co je rozpúštanie krvnej zrazeniny v tepne pomocou liekov podávaných do žily. Pokial zdravotné problémy trvajú dlhšie ako 12 hodín, nevykonáva sa ani koronarografia a ani trombolýza. Na zabránenie narastania krvnej zrazeniny je podávaný vo forme podkožných injekcií heparín. Od prvého dna je postihnutému podávaná kyselina acetylosalicylová - Anopyrin, ktorá zabranuje zhlukovaniu krvných došticiek. Ak je to možné, pacientovi sú podávané betablokátory, ktoré znižujú pulzovú frekvenciu a tlak krvi a tým znižujú úmrtnost na ischemickú chorobu srdca. ACE-inhibítory znižujú tlak krvi a tiež zlepšujú prognózu po prekonanom IM. Súcastou liecby je aj podávanie statínov, ktoré znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Od druhého dna pri nekomplikovanom IM sa zacína s rehabilitáciou, po tretom dni je možné pacienta preložit z JIS na štandardné interné oddelenie. V nasledujúcom období bude musiet pacient pokracovat v zacatej liecbe.
ANGÍNA PECTORIS (AP)
Angína pectoris je bolest na hrudi, ktorá vzniká na základe prechodného nedokrvenia srdcového svalu (myokardu). Objavuje sa v situáciách, kedy sú aktuálne požiadavky srdca na dodávku kyslíka vyššie ako je samotná kapacita celého systému, ktorý privádza kyslík k jednotlivým orgánom (v tomto prípade k srdcu). Takýto stav, kedy dochádza k zhoršeniu prekrvenia a teda aj okyslicovaniu myokardu, nazývame ischemická choroba srdca. Pokial sa postihnutý neriadi radami lekára a nedodržiava liecbu, môže sa AP zmenit na akútny stav, teda akútny infarkt myokardu. Na následky ICHS zomiera na Slovensku každý druhý pacient. Nedokrvenost myokardu vzniká ako dôsledok nepomeru medzi potrebou a dodávkou kyslíka do srdcového svalu. Prícinou môže byt zníženie prívodu krvi zúženými koronárnymi tepnami alebo ako dôsledok zvýšenej spotreby kyslíka v srdcovom svale. Prícinou zúženia (stenózy) koronárnych tepien je najcastejšie aterosklerotický plát koronárnej tepny. Menej casto sa zúženie tepny deje z dôvodu stiahnutia - spazmus samotnej tepny, kedy hovoríme o variantnej AP. Iné príciny nedokrvenia srdcového svalu sú velmi vzácne a bežne sa nevyskytujú. Ako dôsledok postupného ukladania tuku a dalších látok je vznik aterosklerózy (kôrnatenie ciev), ako degeneratívne ochorenie cievnej steny. Kôrnatením sa zužuje vnútorný prierez cievy a súcasne sa poškodzuje vnútorná výstelka cievy - endotel, vzniká aterosklerotický plát. Pri náhlom zvýšení spotreby kyslíka nedôjde k zvýšeniu prietoku v tepne a vznikne nepomer medzi nárokmi a skutocnou dodávkou kyslíka, cím vznikne kritický stav, ktorý sa najcastejšie prejavuje pri fyzickej námahe, pri rozcúlení, v chladnom prostredí, pri zvýšení krvného tlaku, pri zvýšení pulzovej frekvencie a tiež pri fajcení. Inou velmi vážnou komplikáciou je prasknutie aterosklerotického plátu, ktorý sa necakane uvolní a uzavrie celú cievu, cím preruší dodávku krvi a kyslíka pre konkrétny úsek svaloviny srdca.

Ateroskleróza sa môže prejavit na hociktorom mieste ludského organizmu, nie je výhradným ochorením súvisiacim s ochorením srdca. Tak dochádza k mozgovej cievnej príhode - infarktu mozgu (mrtvica, iktus), alebo k závažnému ochoreniu dolných koncatín.
Príznaky sú podobné ako u IM, len bolesti ustúpia. Pri záchvate treba prerušit vykonávanú cinnost a dôležité je upokojit sa. Streknite si nitroglycerín 2x pod jazyk, alebo užite 2 tabletky nitroglycerínu tiež pod jazyk. Bolest by mala rýchlo ustúpit, v priebehu niekolko desiatok sekúnd. Pokial sa tak nestane, je potrebné okamžite zavolat lekársku pomoc, pretože pravdepodobne došlo k akútnemu infarktu myokardu. Lekára je nutné vyhladat aj vtedy, ked sa zmenil charakter záchvatu, a je bezpodmienecne nutné podrobit sa dôkladnému vyšetreniu a následne upravit liecbu.
ARYTMIA SRDCA (AS)
Arytmia srdca je porucha srdcového rytmu, ktorou trpí približne každý desiaty clovek. Ide o jedno z najcastejšie sa vyskytujúcich ochorení srdca, ale väcšina ludí nevie, co arytmia srdca je a ako ich ohrozuje na živote.

Arytmie srdca môžeme rozdelit do týchto skupín:

Bradykardia – spomalený rytmus srdca,spomalený pulz.
Tachykardia – velmi zrýchlený rytmus srdca, zrýchlený pulz.
Fibrilácia – nekoordinované pohyby srdca.
Fibrilácia predsiení – nepravidelné stahovanie stien predsiení srdca.
Fibrilácia komôr – nepravidelné chvenie svalových vlákien srdca, kedy dochádza k neschopnosti precerpávat krv, co môže zaprícinit aj úplnú zástavu krvi.

Poruchy srdcového rytmu môžu byt prejavom vážneho ochorenia srdca. Cinnost srdca je pravidelná vtedy, ked sa frekvencia srdca pohybuje od 60 do 90 pulzov (tepov) za minútu – ide o tzv. sínusový rytmus. O AS hovoríme vtedy, ked dochádza k poruchám pravidelnosti alebo rýchlosti rytmu srdca. AS nemusí spôsobovat nejaké mimoriadne problémy alebo ohrozenie života, vtedy sa hovorí o benígnej arytmii. Niektoré druhy arytmií sú však pre život velmi nebezpecné, hovorí sa o malígnej arytmii, ktorá môže zaprícinit náhle zlyhanie srdcovej cinnosti, ktoré môže skoncit aj smrtou cloveka.

Príciny arytmie srdca
Poruchy rytmu srdca môžu byt prejavom viacerých ochorení, napr. ICHS, zlyhania srdca, kardiomyopatie, chýb srdca, zápalov srdcového svalu alebo osrdcovníka. Arytmie môžu vznikat aj ako prejav poruchy vnútorného prostredia ludského tela, napr. pri vysokej alebo nízkej hladine draslíka, vápnika alebo horcíka v krvi, ale aj pri poruchách funkcie štítnej žlazy a dalších poruchách v ludskom organizme. Casto sa arytmie prejavia ako druhotný príznak pri užívaní niektorých liekov, pomerne casto vznikajú pri liecbe ludí s citlivejšou nervovou sústavou a niekedy sa pôvodcu arytmie nepodarí odhalit vôbec.

Príznaky arytmie srdca
Velká väcšina existujúcich arytmií nespôsobuje žiadne výraznejšie subjektívne problémy, clovek ich nepocituje nejako výrazne, co však neznamená, že by neboli nebezpecné. Velmi nepríjemnou poruchou rytmu srdca je palpitácia - preskocenie alebo výrazné búšenie srdca, prípadne jeho krátkodobé zastavenie a následné opätovné rozbehnutie, ale pomerne známe sú aj extrasystoly. Pokial arytmia významnejšie neovplyvnuje výkonnost srdca ako pumpy, prejavuje sa to najcastejšie závratmi, pocitom slabosti alebo kolapsom, môžu sa objavit aj bolesti na hrudníku, dušnost a podobne. Najzávažnejšie prejavy arytmie vedú k okamžitej zástave srdca, následne upadne clovek do bezvedomia a bez okamžitej pomoci dochádza k nezvratnej smrti, napr. pri fibrilácií komôr srdca.

Prvá pomoc
Je nutné okamžite zahájit kardio-pulmonálnu resuscitáciu - nepriamu masáž srdca a dýchanie z úst do úst.

U lekára
Najdôležitejším vyšetrením je vyšetrenie EKG (elektrokardiograf), pretože najviac arytmií je možné zistit práve týmto vyšetrením (24 hodinové ambulantné monitorovanie EKG - Holter, zátažové EKG - ergometria), dalej vyšetrenie krvi, štítnej žlazy, koronarografické vyšetrenie. Vo velmi vzácnych prípadoch je nutné elektrofyziologické vyšetrenie - do dutín srdca sa zavedie katéter s elektródou na jeho konci, pomocou ktorej sú v srdci stimulované (podráždené) rôzne miesta a sleduje sa, ci takéto podráždenie vyvolá arytmiu. Pri liecbe niektorých arytmií sa vykonáva rádiofrekvencná ablácia, pri ktorej sa do srdca zavedie elektróda, ktorá „znicí“ malú cast tkaniva srdca, ktorá je za vznik arytmie zodpovedná. Pri vážnych a opakujúcich sa arytmiách, pri liecbe život ohrozujúcich komorových tachykardiách sa používa implantabilný kardioverter – defibrilátor, ktorý sústavne kontroluje EKG pacienta a v prípade potreby sám vyšle elektrický výboj, ktorý obnoví sínusový rytmus srdca.
Hypertenzia – vysoký tlak krvi
Arteriálna hypertenzia - tlak krvi vyšší ako 140/90 mm Hg, patrí medzi najcastejšie ochorenia srdca a krvného obehu. Nemá žiadne charakteristické príznaky, preto sa jej hovorí tichý zabijak.
Arteriálna hypertenzia môže byt aj sekundárna, kedy je zvýšený krvný tlak dôsledkom nejakého iného ochorenia (ochorenie obliciek, ciev, žliaz, neurologické ochorenia, zúženie aorty – hlavnej tepny, ktorá vedie krv zo srdca).
Rizikovými faktormi, ktoré vedú k arteriálnej hypertenzii sú nadváha, prejedanie sa, zvýšený príjem soli v potravinách, nadmerná konzumácia alkoholu, nedostatok pohybu a stres.
Hypotenzia - nízky tlak krvi
Hypotenzia - zníženie tlaku krvi pod 105/65 mm Hg. Môže byt spôsobená rôznymi prícinami – od pomalšej schopnosti krvného obehu prispôsobit sa rýchlemu vstávaniu, cez nadužívanie liekov proti vysokému tlaku krvi až po velmi závažné stavy ohrozujúce život. V dôsledku zníženého tlaku krvi je znížené aj prekrvenie mozgu, co sa prejavuje závratmi, poruchami videnia alebo stratou vedomia. Pokial je zníženie tlaku krvi závažné a trvá dlhší cas, môže dôjst aj k poruchám niektorých orgánov (srdce, oblicky) a dokonca aj k smrti.

Hypotenzia vzniká z rôznych prícin, napr. u mladých žien vzniká nezávažná tzv. habituálna hypotenzia. Dalšou prícinou je náhle zaujatie vzpriamenej polohy - ortostatická hypotenzia.

Chronický znížený tlak krvi je najcastejšie dôsledkom poruchy regulacných mechanizmov riadiacich tlak krvi v organizme. Ide hlavne o ochorenia periférnych nervov, ktoré vzniká pri cukrovke, vplyvom nedostatku vitamínov, pri ochorení mozgu a miechy (roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba, nádory na mozgu a pod.), poruchy endokrinného systému – pri ktorých je nedostatocné vytváranie hormónov (Addisonova choroba, hypoaldosteronizmus).
Pokles tlaku krvi môže zaprícinit aj vážne akútne situácie - šokové stavy, kedy dôjde k rozsiahlemu krvácaniu, pri popáleninách, pri tažkej dehydratácii – hypovolemický šok, pri infarkte myokardu – kardiogénny šok, pri prudkej alergickej reakcii – anafylaktický šok, alebo pri prudko rozvíjajúcej sa infekcii – septický šok.

Ochorenie ktoré hypotenzia spôsobuje sa nedá ovplyvnit, preto pokial clovek má dispozíciu na nízky tlak krvi, mal by sa zamerat hlavne na predchádzanie tomuto stavu.
12